Pri obidvoch výrobných metódach sa surová oceľ najskôr odlieva do uskutočniteľnejšej východiskovej formy (horúci predvalok alebo plochý pás). Potom sa z nej vyrobí rúrka natiahnutím horúceho oceľového predvalku na bezšvové potrubie alebo zatlačením okrajov plochého oceľového pásu k sebe a ich zváraním.
Hlavné výrobné procesy bezšvíkových rúrok vznikli na konci devätnásteho storočia. Po vypršaní platnosti patentových a vlastníckych práv sa rôzny pôvodne sledovaný vývoj zmenšil a ich jednotlivé fázy formovania sa zlúčili do nových procesov. Súčasný stav sa dnes vyvinul do bodu, v ktorom sa uprednostňujú tieto moderné vysoko výkonné procesy:
Proces kontinuálneho valcovania tŕňov a proces tlačnej stolice v rozsahu veľkostí od cca. Vonkajší priemer 21 až 178 mm.
Viacstostový hmoždinka (MPM) s kontrolovaným (obmedzeným) plávajúcim tŕňom a procesom hmoždinky v rozsahu veľkostí od cca. Vonkajší priemer 140 až 406 mm.
Proces prepichovania priečnym valcovaním a valcovaním pilierov vo veľkostnom rozmedzí od cca. Vonkajší priemer 250 až 660 mm.
Pri procese s tŕňom na tŕne sa používa plné kolo (sochor). Ohrieva sa v rotačnej ohrievacej peci a potom je prepichnutá prepichovačom. Prepichnutý predvalok alebo dutá škrupina sa valcuje tŕňovým mlynom, aby sa zmenšil vonkajší priemer a hrúbka steny, ktoré tvoria matičnú rúrku s viacerými dĺžkami. Matičná trubica sa znovu zahreje a ďalej redukuje na stanovené rozmery napínacím reduktorom. Rúrka sa potom ochladí, rozreže, narovná a pred odoslaním sa podrobí dokončovacím a kontrolným procesom.
